„Čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Ibaže by ťa to zožralo

Profesor Botyo Tačkov, ktorý v marci 2012 podľahol následkom dohryzenia svorkou agresívnych pouličných psov v jednej z mestských častí Sofie.

Aj vás vedia emocionálne rozladiť fotografie týraných zvierat? Vyhladované nemé tváre, ktoré sa stávajú obeťou bezcitného človeka. Nie všade je to tak. Existujú i štáty, kde pouličný pes má viac práv ako daňový poplatník krajiny, ktorý na očkovanie takéhoto psa prispieva. Vitajte v Bulharsku.

Problém pouličných psov je starý ako takzvané obdobie prechodu v tejto balkánskej republike. No na rozdiel od susedného Rumunska, ktoré sa pred pár rokmi pokúsilo problém vyriešiť radikálnym krokom bleskovej eutanázie agresívnych svoriek v Bukurešti, Sofia na svojich štvornohých obyvateľov nedá dopustiť. Chráni ich, miesto „väzenského“ útulku im necháva voľný pohyb, zriaďuje im špecializované veterinárne komisie, ktoré vybraných psíkov občasne očkujú a znova púšťajú medzi svojich nakazených kamarátov. Pokiaľ magistrát kastruje, tak iba mužských jedincov. Pravdepodobne v domnienke, že práve tí a nie ženskí jedinci rodia ďalšiu populáciu. Napriek pomerne veľkému záujmu zahraničných (predovšetkým nemeckých a rakúskych) nevládnych organizácii, ktoré zhromažďujú, liečia a následne dávajú na adopciu bezprízorné zvieratká, tieto nemajú takmer žiadnu možnosť „odbremeniť“ bulharské hlavné mesto od týchto zvieracích obyvateľov.

Natíska sa otázka, prečo je tomu tak? Odpoveď je jednoduchá. Peniaze. Veterinárna obec ryžuje hneď z niekoľkých kanálov. Peniaze samosprávy, peniaze z ministerstva a v neposlednej rade zahraničné dotácie z rôznych fondov, zameraných na humánne zaobchádzanie so zvieratami. Ak to takto pôjde ďalej, čoskoro bude treba vytvoriť fond na podporu humánneho zaobchádzania s ľuďmi.

Okrem každodenných prípadov napadnutia človeka psom, ktoré vďaka svojej početnosti už nevyvolávajú žiaden rozruch, iba za prvých šesť mesiacov nového roka Sofia eviduje dva prípady úmrtia človeka na následky dohryzenia agresívnymi pouličnými psami. Prvý je z marca 2012, kedy na následky otrasných poranení (vytrhané kusy mäsa a končatiny ohlodané až na kosť) zomiera prof. Botyo Tačkov, ktorý mal za sebou úspešnú kariéru v najvyšších ekonomických inštitúciách USA (ekonóm na Wallstreet, následne sa vypracoval až na prezidenta investičnej banky a tiež pracoval na Ministerstve zahraničných vecí USA). Dôchodkový vek sa rozhodol stráviť vo svojom rodisku, kde ešte vo vysokom veku aktívne prednášal na miestnej univerzite. Magistrát hlavného mesta sa mu svojou nečinnosťou postaral o predčasnú smrť.

Druhý prípad je veľmi čerstvý. Dňa 16.6.2012 zomrel druhý obyvateľ Sofie. Scenár udalostí je akoby robený cez kopirák a nápadne sa ponáša na ten prvý. Starší muž, v inej mestskej štvrti je dohryzený agresívnou svorkou pouličných psov, ktorá sa nestrážene premáva po uliciach európskeho mesta. Po prevoze do nemocnice, muž o pár dní následkom zranení podľahol.

Prípad z 25.1.2005. Na fotografií je 11-ročný Nikolaj Savov zo sofijskej mestskej časti Nadežda (v preklade Nádej) po dohryzení ľavej časti tváre pouličným psom.

A reakcia magistrátu? Ešte viac peňazí na postavenie útulkov. Tie peniaze samozrejme pôjdu z vreciek daňových poplatníkov, ktorí už aj tak majú strach vychádzať na ulicu, aby náhodou nedopadli ako dvaja  spomenutí občania.
Doterajšia taktika zodpovedných inštitúcii bola nechávať pouličné psy na ulici, očkovať a kastrovať iba tie, ktoré sú agresívne. O ich agresivite rozhodovala špeciálna komisia zložená z veterinárov. Podľa uvedených výsledkov je jasné o akých špecialistov sa jedná. A kto nesie zodpovednosť? Predsa majiteľ psa! V tomto prípade by to mal byť práve magistrát, ktorý rozhodol, že psy môžu voľne ohrozovať ľudí. Zatiaľ sa však čaká na nejaký serióznejší nátlak. Možno tretie úmrtie, alebo pohryznutie štátneho predstaviteľa,…

Záverom možno povedať, že pokiaľ vám ešte stále srdce zviera nad nespravodlivým osudom pouličných psíkov, ktorí nemajú čo jesť, pošlite ich do Bulharska. Nie len že budú zaočkovaní a bude im poskytnutá európska starostlivosť pre ich šťastný život (prečo by iba sliepky mali byť šťastné?!), ale beztrestne môžu konzumovať obyvateľov, ktorí im na túto starostlivosť sami prispievajú.

Vanja

Šéfka webu.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *